Na výprave za tvorbou úžasných značiek a zákazníckej skúsenosti. Zapálený rečník. Minimalista. Milovník džezu, elektronickej hudby a dizajnu.
Nasledujte ma na Twittri: @michalmatlon
Pošlite mi správu: m.matlon (at) gmail.com

Toto mal byť leták vašej taxislužby

by Michal Matloň

Toto mal byť leták vašej taxislužby

Predstavte si nasledujúcu situáciu. Je rok 2010 a vydavatelia hudobných cédečiek si začínajú byť naplno vedomí svojej blízkej záhuby spôsobenej internetovými prehrávacími službami. Zvolajú teda vydavateľské sympózium a na ňom vypracujú geniálny plán. Zhromaždia všetku dostupnú audiotechniku v krajine a vydajú sa do centra hlavného mesta. Reproduktory rozostavia na všetkých dôležitých námestiach.

Na povel riaditeľa asociácie spustia spolu s odbitím poludňajších kostolných zvonov na plné pecky najdémonickejší mainstreamový pop, aký nekraľoval rebríčky od roku 2001. Takéto skladby mastia hodinu a pol, na čo techniku zbalia a potľapkajú si rukami. “Toto sa nám podarilo, budeme zas predávať ako teplé rožky,” zhodnotia vydavatelia.

Prečo si slovenskí taxikári myslia, že by bol takýto plán dobrý nápad? Chápem, že sa dnešným protestom nesnažili nalákať zákazníkov, ale presvedčiť štát, aby zakázal Uber. Miesto toho, aby prijali výzvu na férový konkurenčný súboj však prosíkajú svojho veľkého ochrancu, aby ich zachránil pred technologickým a spoločenským pokrokom. A svojim správaním pritom odpudzujú obyvateľov mesta, teda svojich zákazníkov.

Uber pritom s radosťou využil dnešný deň na vlastnú propagáciu. Pri prechádzke mestom som dostal letáčik s poukazom na prvú jazdu s touto službou zadarmo.

Moja otázka smerovaná taxislužbám znie: Prečo som dnes nedostal váš leták? Prečo ste mi miesto otravného trúbenia nedali možnosť skúsiť vaše služby zadarmo či so zľavou? Prečo ste sa mi nesnažili vysvetliť aké výhody má používanie klasického taxíka oproti Uberu? Alebo snáď tvrdíte, že je vaša služba horšia, že nemá na trhu šancu a potrebujete ochranu veľkého brata, aby ste neprehrali v boji s konkurenciou?

Dnes mali taxislužby výbornú príležitosť ukázať ľuďom svoju kultúru. Miesto toho, aby tento deň využili na premyslený a prívetivý marketing, zaplavili mesto otravným trúbením, nervozitou a zápchami. Kto je teda pravým víťazom dnešného popoludnia?

Baťa je protiliek na motivačky

by Michal Matloň

Tomáš Baťa

Mnohí ľudia sa inšpirujú autormi motivujúcimi k túžbe po úspechu či sebarozvoju. Málokedy si však všimnú, že aj v našich končinách žil kedysi niekto, kto má na túto tému čo povedať. A jeho myšlienky sú nám kultúrne bližšie, dokonca viditeľne odlišné od väčšinovej motivačnej literatúry.

Pochádzajú totiž od človeka, ktorý vybudoval nie len priemyselné dedičstvo pretrvávajúce dodnes, ale i celé mesto, v podmienkach omnoho ťažších, než aké boli za oceánom. Jeho myšlienky teraz vychádzajú v knihe Tomáš Baťa – Úvahy a projevy. Do tohto blogu som vybral riadky, ktoré sa mi zdali najinšpiratívnejšie.

  • “Poměry nejsou vinny nikdy a ničím. Vinni jsou vždycky lidé. Poměry je třeba buď zvládnout, nebo se jim přizpůsobit.”
  • “Míra blahobytu obyvatelstva celého státu je závislá na tom, jak bohatými nebo chudými jsou jeho živnostníci. (…) [Chudoba je] pro živnostníka vždycky závadou, poněvadž z jeho bídy roste bída národa, bída jeho bližních. Jeho povinností je chtít zbohatnout zkušenostmi i jměním. Chtít růsti, rozšiřovati svůj podnik, zdokolanovat se. A jestliže nezanechá svým dětem víc než dobrý příklad a vůli k růstu, zanechal jim dost, aby jim zaručil dobrou budoucnost a sobě čestnou památku.”
  • “Jest pozoruhodné, že v zemích s vysokou obchodní morálkou nacházíme největší množství zámožných obchodníků a obyvatelstvo s vysokou mírou blahobytu, kdežto v zemích s nízkou obchodní morálkou nalézáme zchudlé obchodníky a průmyslníky a zbědované obyvatelstvo, což jest ovšem přitozené, protože jsou zařízení na šizení jeden druhého, místo aby se snažili budovati hodnoty.”
  • “Chceme-li vykonati v životě velikou práci, musíme hledat cesty, jak vybudovati velikého člověka.”
  • “Hledí-li si kdo věcí cizích a malicherných, nezbývá mu čas na věci vlastní, potřebné a důležité.”
  • “Jen ve svobodné živnosti rozvine se život člověka plně. Jen v těch vítězí síla a nadání mužů bezpodmínečně. Síla těla i ducha budiž vaše heslo. Vyhledávejte zápasy! Nebojte se ran! Nezeslabujte svých těl neřestmi, jako pitím a kouřením. Neřest je matka porážky. Ctnost a střídmost je cesta k vítězství.”
  • “Výroba a podnikavost vedená v duchu služby veřejnosti jest zřídlem cti a moci pro každého a jediným zřídlem zámožnosti jedinců i celku.”
  • “I závist musí být zúžitkována k pokroku člověka. Nikdy by nebyl člověk vynalezl letadlo, kdyby nebyl záviděl ptákům křídla.”
  • “Shledal jsem, že v životě vládne jedna zákonitost: svět patří ukázněným, těm, kteří se dovedou ovládat. Schledal jsem, že když se dostane do rukou člověka rozervaného a neukázněného kousek, nebo kus moci, tu dříve nebo později vyběhla mu tato moc z rukou, padla na něho a učinila ho nešťastnějším nežli byl dříve.”
  • “Buďme královskými ve svých myšlenkách a plánech, a obchodníky při jejich provádění.”
  • “Malý muž myslí při své práci jen na sebe. Pracuje pouze tolik, aby si mohl opatřit potraviny na vyplnění svého žaludku. Muž, který má na mysli svoji rodinu, je mužem prostředním. Veliký muž je ten, který pracuje tolik, aby jeho práce přinesla prospěch i jiným, jeho okolí, popřípadě celému státu.”

Pôvodná fotografia: SOKA Zlín

7 spôsobov ako nespoznať introverta

by Michal Matloň

Ako nespoznať introverta

Ak by sa vás niekto opýtal, aké sú dve najväčšie skupiny ľudí, ktoré sa tak úplne nedokážu pochopiť, asi by ste odpovedali, že sú to ženy a muži. Na našom kuse skaly, s ktorým sa rútime vesmírom, však existuje ešte jeden takýto prípad. Polovica ľudí, ktorí tu žijú sú totiž introverti. Nie, nejde o malú menšinu niekoľkých zvláštnych ľudí, ktorí sa sem-tam ticho a záhadne objavia v rohu miestnosti.

No ako je známe, introverti nie sú tak úplne pochopeným druhom, a ukazuje sa, že často žijú vo svete, ktorý na nich nie je veľmi stavaný. Polovica ľudí tak žije v kultúre, ktorá im nie je úplne pohodlná. Ťažšie sa im prispôsobuje rytmu spoločnosti, ktorá si viac váži ilúziu pokroku (o ktorej sa skôr hovorí) než reálny pokrok. A ťažšie sa im oddychuje, pretože druhá polovica od nich očakáva, že oddych a zábava musia byť akčné a spoločenské.

Mnoho ľudí zároveň nevie kto je v skutočnosti introvert a čo z toho vyplýva. Ako už ľudia zvyknú robiť, uchyľujú sa vtedy k často negatívnym stereotypom, ktoré im pochopenie introvertov sťažujú. Zistiť kto je introvert na prvý pohľad však vôbec nie je jednoduché. A ako tip na vyhnutie sa základným chybám je tu niekoľko bodov, ktoré majú za cieľ ukázať, že mnohé mýty o introvertoch neplatia:

  1. Introvert nie je človek, ktorý nosí okuliare. Nie, žiadna súvislosť. Človek, ktorý nosí okuliare, je človek, ktorý išiel k očnému lekárovi a ten mu predpísal okuliare. Človek, ktorý nenosí okuliare je človek, ktorý ich nepotrebuje, alebo ich potrebuje a nevie o tom, či ignoruje lekárove odporúčanie.
  2. Introverti nie je tichý človek. Harrison Ford je introvert. Christina Aguilera je introvert. Emma Watson je introvert. Johnny Depp je introvert. Barack Obama je introvert. Angelina Jolie je introvert. Množstvo ľudí, ktorých práca spočíva v rozprávaní, vystupovaní na verejnosti, spievaní, hraní a iných “extravertných” záležitostiach sú introverti. A užívajú si to. Jediný rozdiel je v tom, že keď si na chvíľu urobia prestávku od svojho hviezdenia, často oddychujú a naberajú energiu sami pokojným, “introvertným” spôsobom.
  3. Introvert nie je divný. Introverti často obľubujú vlastnú originalitu, láka ich originalita iných, a necítia potrebu prispôsobovať sa ostatným. “Že kazia partiu” na nich neplatí. Skupina je len zhluk jednotlivcov. To ale neznamená, že sa v realite introverti ostatným neprispôsobujú. Robia to ale často jednoducho preto, že sa to od nich očakáva. Zatiaľ čo pre extraverta je dôležitejšie čo na jeho správanie povedia ostatní, introvert ho často hodnotí skôr na základe vlastných hodnôt.
  4. Introvert nie je samotár. Na oddych síce potrebuje viac súkromia a času osamote, no akonáhle sa nabije ako baterka, je opäť pripravený užívať si spoločnosť zaujímavých ľudí.
  5. Introvert nie je chladný a bez emócii. Mnoho introvertov dokáže cítiť veľmi intenzívne pocity a často (najmä pri osobnostiach typu HSP – highly sensitive person) ich škála či rozmanitosť prevyšuje schopnosť cítenia ostatných. To, že ich radšej vyjadrujú v intímnejšom alebo anonymnejšom prostredí než je skupina ľudí, ktorá to od nich ihneď očakáva, je druhá vec.
  6. Introvert nemá nízke sebavedomie. Nízke sebavedomie môže mať ako extravert, tak introvert. Extravert sa však častejšie uchyľuje k tomu, že si ho kompenzuje navonok, napríklad drahým (alebo v prípade mládeže akýmkoľvek) autom, oblečením, či tým, že človeka s vysokým sebavedomím (často úspešne) hrá. Introvert s nízkym sebavedomím skôr využíva stratégiu obohacovania svojho vnútorného sveta, či príjemného úteku do fiktívnych realít (knihy, filmy, počítačové hry, či rôznorodé záľuby). Ľudia sa často nechajú zmiasť a tvrdia o niekom, že má prehnané sebavedomie. Takmer vždy však ide o úplný opak a takýto jedinec jednoducho využíva kompenzáciu navonok. Ľudia s vysokým sebavedomím sa väčšinou nepotrebujú predvádzať a tak ich často ani nespoznáte, pokiaľ sa s nimi nezačnete rozprávať, alebo riešiť nejakú úlohu.
  7. Introvert nie je menej úspešný než extravert. Nein! To, že extraverti svoj úspech radšej ukazujú, neznamená, že sú úspešnejší. Vo svete často vzniká ilúzia, že najbohatší sú tí, ktorých najčastejšie vidieť v prítomnosti pozlátených jácht. No mnoho bohatých ľudí, buď tých, ktorých rodiny sú bohaté už desaťročia (a teda sú zvyknutí), alebo tých ktorí nemajú potrebu svoje bohatstvo predvádzať, je v spoločnosti ťažko spoznať. A priznajme si, na bohatých so slabým kultúrnym a estetickým cítením, ktorí si stavajú veľké, no škaredé domy, jazdia na drahých, no nie veľmi vkusných autách a miesto jednoduchej elegancie volia tony štrngajúceho bling-blingu, nie je veľmi čo obdivovať. Ale ako hovorím, ak nikomu nerobíte zle, žite si ako chcete. A pokiaľ ide o introvertov, hej, Bill Gates predsa!

Bonus: Ako spoznať introverta…

  • …v hudobnom klube: Navonok sa opiera sa o bar a počúva hudbu, alebo sleduje premietané vizualizácie. Vnútri sa cíti extaticky a takmer vybuchuje. Možno ho tiež spozorovať ako so zatvorenými očami tancuje sám pred reproduktorom. Ľudí naokolo si nevšíma, je vo svojom svete. Je mu jedno ako jeho tanec vyzerá, netancuje pre obdiv, ale pre vlastný zážitok. Zdržiava sa naučených pohybov, ktoré predvádzajú ostatní druhým. Nebojte sa mu prihovoriť, rád sa podelí o svoj vnútorný zážitok a názor na DJov výkon. Určite ho má vytvorený.
  • …v kaviarni: Ak je s ľuďmi, pravdepodobne ho nespoznáte. Môže to byť najtichší zo skupiny, ale aj najväčší zabávač. Ak sedí sám a premýšľa, či číta knihu, je dosť pravdepodobné, že sa trafíte. Nebojte sa mu prihovoriť, rád sa podelí o svoje myšlienky či názor na knihu, ktorú drží v rukách. Ak by však náhodou pôsobil stroho, znamená to len že sa nabíja a bude mať chuť komunikovať neskôr.
  • …na ulici: Wut? Na toto si netrúfajte. Jedine, že vidíte ako už piaty raz prechádza tou istou ulicou. Asi je na prechádzke a utrieďuje si myšlienky.
  • …doma: Radšej nechoďte k introvertovi domov neohlásení. Jeho domov je jeho jaskyňa a často sa s vami radšej stretne v príjemnej kaviarni než u seba doma. Ak vás však pozve domov, je dosť možné, že vás považuje za dôveryhodných ľudí, to si, kurcze blade, vážte!
  • …pri zoznamovaní sa: Pravdepodobne sa bude radšej rozprávať o konkrétnych témach, alebo zaujímavých myšlienkach, než klebetiť o iných ľuďoch. Ak máte o čom rozprávať, nebojte sa hovoriť, ak sa vám ale nechce, opýtajte sa na jednu z jeho záľub či jeho prácu. Ale pozor, možno ho už nebudete vedieť zastaviť. A samozrejme, nebojte sa mu sami prihovoriť. Ukážete mu tým, že vás zaujíma, a to je dobrý krok k jeho záujmu. A ak je vám sympatický, dajte to najavo trikrát výraznejšie než si myslíte, že je dostatočné. Za úprimnosť budete mať tak isto bod navyše.

Hovorím hipster, myslím super!

by Michal Matloň

Hovorím hipster, myslím super

Kto z vás ešte nepoužil slovo hipster na opísanie niečoho kultúrne zvláštneho, nového či alternatívneho? A kto z vás to myslel dobre? Nebudem mať veľké očakávania. Väčšine ľudí sa toto slovo usadilo v zásobe niekde medzi výrazmi čudák, horenos a pózer. Všeobecný hejt voči hipsterom spôsobuje, že sa členovia tejto komunity nepriznávajú ani sami k sebe. Dokonca aj pravidlo “Hipster o sebe nepovie, že je hipster.”, ktoré kedysi vyjadrovalo len to, že ide o ľudí, ktorí sa nechcú škatuľkovať, dnes funguje skôr tak, že pre svoju konotáciu v spoločnosti mnoho ľudí odmieta byť s týmto slovom spájaných. Čo však stojí za negatívnym hipsterským stereotypom. Na Slovensku? Nič.

Často sa mi stáva, že ak pri rozhovore s ľuďmi niečo/niekoho označím za hipsterské/ho, zatvária sa akoby som vyslovil slabšiu, no mierne urážlivú nadávku. Raz, napríklad, som pri rozhovore s istým dievčaťom toľko ráz označil (mierne s humorom) jej aktivity a záujmy za hipsterské, až vyhlásila, že už radšej nič nebude hovoriť. Musel som tak vytasiť miniprednášku číslo 452, v ktorej po mnohonásobnom opakovaní už dokážem za niekoľko sekúnd vysvetliť, prečo je označenie hipster z mojej strany v slovenských reáliách najlepším komplimentom, aký môžete dostať. Tu je. A keďže sme na blogu, tak v bodoch (body sú cool, mal by som článok nazvať “5 dôvodov, prečo sú slovenskí hipsteri super”, ale neurobím to):

  • Slovenskí hipsteri zlepšujú spoločnosť. Tvoria komunity otvorené pre všetkých, prispievajú k zdieľaniu vedomostí, zručností, pozitívnych hodnôt a optimizmu. Sú aktívni vo verejnom živote a tvarujú náš spoločný priestor k lepšiemu.
  • Slovenskí hipsteri podporujú slovenskú prácu. Kupujú viac lokálnych výrobkov, oceňujú malých slovenských umelcov, hľadajú čo dobré by sa tu ešte dalo nájsť. Sami sú pritom podnikaví a prinášajú na trh zaujímavé a hodnotné veci.
  • Slovenskí hipsteri sú liberálni a tolerantní. Neboja sa iného, zvláštneho a cudzieho. Zvláštne veci ich zaujímajú a bavia.
  • Slovenskí hipsteri presadzujú kvalitu a to, že ju treba vyžadovať. Vo výrobkoch, službách, štáte, umení, v dizajne alebo vo vzťahoch.
  • Slovenskí hipsteri sú kreatívni a vedia riešiť problémy novými spôsobmi. Sú pioniermi nových trendov a testujú koncepty predtým, než sa dostanú do širšej spoločnosti. Zároveň oživujú hodnotné a zaujímavé koncepty z minulosti.

Slovenskí hipsteri by sa nemali hanbiť za to, že sú hipsteri. Ak vám teda poviem, že ste hipster, berte to ako kompliment.

Na záver sa chcem podeliť s odkazom, ktorý mi pred časom urobil veľkú radosť. Slovo hipster totiž na webe Urban Dictionary nesie ako na jednom z mála miest definíciu, ktorej je hodné. Výborne vystihuje jeho podstatu. Odporúčam prečítať.

TEDxBratislava 2014 – Činy hodné šírenia

by Michal Matloň

TEDxBratislava2014

“A čo je ten TEDx?” pýtajú sa nás známi. Vtedy často siahneme po slogane, ktorý nám organizátori pripravili. Ideas worth spreading: myšlienky hodné šírenia. Áno, takých tam je neúrekom. No môžeme sa na to pozrieť aj inak. Uvedomil som si, že každý z rečníkov príde a rozpráva o niečom, čo už vo svojom živote urobil. Nie sú to teoretici, ktorí by nám chceli predstaviť svoju exotickú filozofiu. Sú to ľudia, ktorí už za sebou zanechali stopu vo svete, či už malú alebo veľkú. Hovoria o tejto stope, o veciach, do ktorých vložili svoje úsilie, aby posunuli svet dopredu. A tak som si pre TEDxBratislava vytvoril svoj vlastný malý slogan: Činy hodné šírenia. A práve činy sú základom, ktorý dáva myšlienkam rečníkov toľkú silu.

Podobne ako minulý rok som aj teraz počúval rečníkov s perom v ruke. Za seba tak podávam minimalistickú zápisnicu myšlienok, ktoré chcem poslať ďalej:

  • Róbert Šarina: Nepočujúci ľudia sú ako samostatný národ. Majú vlastnú kultúru a humor, ako aj problém porozumieť nášmu jazyku. Nestačí im vždy veci napísať.
  • Margarita Florez: Potrebujeme učiteľov, ktorí tvoria, inovujú a neboja sa riskovať. Aj deti z najchudobnejších rodín môžu mať veľkú šancu uspieť pri správnom prístupe.
  • Mojmír Jiříkovský: Rakúšania skládkujú iba 2% odpadu. Slováci 75%. Kompostovať, separovať, recyklovať!
  • Mária Jasenková: Deti potrebujú počuť pravdu a naučiť sa zvládať ju. Potrebujú sa naučiť nevyhýbať sa nepríjemným témam. Deti znesú smútok, ale nie neúprimnosť.
  • Daniela Ostatníková: Nebojujme za rovnakosť pohlaví, ale využime naše rozdiely na to, aby sme spolu tvorili lepšie veci.
  • Zora Bútorová: Oproti iným európskym štátom sme na tom so zdravím v starobe biedne. Naučme sa už v mladosti aktívne starnúť, ako aj zapájať starších ľudí do práce a verejného života.
  • Nikola Horejš: Ak chcete v spoločnosti niečo zmeniť, buďte veľmi konkrétni. Nebojte sa byť veľkí a zapojiť čo najširšiu verejnosť.

Foto: Tomáš Pospíchal
Web: tedxbratislava.sk

Prečo kreatívni ľudia menia svet

by Michal Matloň

Prečo kreatívci menia svet

Niektorí vám po započutí slova ako kreatívec či dizajnér povedia, že je to len ďalší bezvýznamný buzzword. Možno sú to rodení cynici, alebo nevidia dôvod pre oslavu kreativity, ktorá sa v posledných rokoch šíri na verejnosti. Ja však tvrdím, že kreatívni ľudia sú tí, ktorí menia svet. A poviem vám aj prečo.

Kreatívni ľudia vedia byť tolerantnejší. Ich predstavivosť dokáže vyrobiť a považovať za normálne takmer čokoľvek. Zem, na ktorej sa stretáva a žije spolu 50 rás mimozemšťanov? Žiadny problém. Ľudia oblečení ako z pred 100 rokov? Super! Pretože čím zvláštnejšie, tým zaujímavejšie. Ja sám som si nedávno uvedomil, že zvláštnosť u iných obľubujem. A nejde mi do hlavy ako môže mať slovo „divný“ taký negatívny nádych.

Kreatívni ľudia si vedia predstaviť lepší svet. Predstavivosť kreatívneho človeka dovoľuje udržať si v hlave model ideálneho sveta, s ktorým môže ten súčasný porovnávať. Výsledok väčšinou nie je veľmi pozitívny. A preto chce vytvoriť niečo, čo pomôže tento rozdiel zmenšiť.

Kreatívni ľudia vedia, že ak môžu tvoriť na papieri, môžu tvoriť v spoločnosti. Pretože podobným spôsobom myslenia je možné navrhovať produkty aj spoločenské systémy, ktoré pomôžu ľuďom žiť spolu lepšie. „Design thinking“ už dávno neslúži iba na tvorbu lepších čajníkov.

Možno si hovoríte, že vy určite kreatívni nie ste. No kreativita aj iný spôsob myslenia sa dajú naučiť. A okrem toho je na zmenu sveta iste potrebná aj jedna z vašich výnimočných schopností. Tak zahoďte apatiu a pridajte sa!

Prestaňme sa trestať odmenami

by Michal Matloň

Punished by Rewards

Túto knihu by si mal prečítať každý manažér, učiteľ a rodič. Keď ju dokončíte, nedostanete sa na zadnú stranu obálky, ale vyše sto strán pred ňu. Takú hrúbku majú zdroje a odkazy, ktorými autor knihy Punished by Rewards, Alfie Kohn podopiera svoje tvrdenia. A pre odmeny to veru nevyzerá dobre.

Azda každý už vie, že používanie trestov k ničomu nevedie. Správanie sa upraví len v prípade, že je trest dostatočne odstrašujúci a človek ho vníma ako veľmi pravdepodobný. Celú svoju pozornosť pritom nezameriava na to, aby nerobil vec, za ktorú mu trest hrozí, ale aby pri tom nebol prichytený. Ukazuje sa však, že cukor (okrem toho, že biely zabíja) nie je o nič lepší ako bič. A to v práci, v škole či pri výchove detí.

Snažiť sa opísať a obhájiť všetko čo píše autor je ďaleko za rozsahom tohto blogu. Hlavné poznatky si preto ukážeme v bodoch. A opäť dodávam, knihu sa oplatí prečítať celú. Pre mnohých môže ísť o silný “otvárač očí” (a nenudil som sa pri nej). Ukazuje sa, že:

  • Odmeny sú napríklad: peniaze, benefity, školské známky, bonusy, pochvaly, vyznamenania.
  • Odmeny sú kontrolujúce a manipulatívne.
  • Odmeny fungujú iba krátkodobo a iba kým sú prítomné, neskôr je efekt nulový.
  • Odmeny ničia vnútorný záujem o činnosť (napríklad známky ničia záujem detí o učenie).
  • Odmeny zhoršujú vzťahy, zvyšujú mieru súperenia a zhoršujú spoluprácu.
  • Odmeny zhoršujú schopnosť riešiť intelektuálne a kreatívne úlohy a problémy.
  • Odmeny ničia zdravú chuť riskovať potrebnú pre testovanie inovatívnych riešení.
  • Odmeny presmerovávajú pozornosť z kvalitne vykonanej práce na správanie vedúce k získaniu odmeny.
  • Odmeny majú mnoho ďalších efektov, ktoré sú nežiadúce a neprispievajú k tomu čo sa od nich očakáva.

Pre tých, ktorí neradi čítajú kritikov bez riešení mám dobrú správu. Alfie Kohn venuje celú tretiu časť knihy návrhom toho, ako dosahovať výsledky vo všetkých troch spomínaných oblastiach bez používania odmien a trestov. A je to veľmi lákavá vyhliadka. Odporúčam a držím palce pri skúšaní.

Alfie Kohn, Punished by Rewards, Houghton Mifflin, 2000

Pošlite ma svojmu šéfovi

by Michal Matloň

Sloboda v práci

Zvyknete chodiť neskoro do práce? Už nemusíte chodiť vôbec! A to ani nemáte výpoveď.

Predstavte si, že by ste pracovali vo firme, v ktorej môžete pracovať kedy chcete, kde chcete a pokojne môžete byť zavesení hore nohami z balkónu na piatom poschodí. Porady sú nepovinné. Takúto predstavu o práci v storočí ovocného netopiera majú Cali Ressler a Jody Thompson, autorky knihy Why work sucks and how to fix it.

Pri svojej poradenskej praxi vymysleli systém ROWE – Results only working enviroment, čiže pracovné prostredie, v ktorom nezáleží na ničom inom ako na tom, aby bola potrebná práca kvalitne urobená. A neostali len pri slovách. Svoj systém zaviedli hneď vo viacerých veľkých firmách ako Best Buy či GAP.

Ukázali sa aj výsledky. Šťastie zamestnancov raketovo stúpalo, čo sa ukázalo aj na veľmi nízkej fluktuácii. Nedobrovoľne však odišlo zamestnancov viac. Systém umožnil, aby sa ukázalo kto naozaj pracuje a kto sa iba tvári. No po ustálení už zamestnanci nechceli pracovať inde. Sloboda ich nadchla.

Hlavnou výhodou je z môjho pohľadu to, že takýto spôsob práce umožní každému byť zodpovedný za svoj výkon, za to, čo vie urobiť a ako dokáže spolupracovať s ostatnými. Zamestnanec už nie je dieťa, ktorému treba dávať na všetko jasné inštrukcie, pravidlá a príkazy. Je to samostatný človek schopný prísť na to ako veci urobiť čo najlepšie a ako sa pritom spojiť s ostatnými.

Práca sa nepochybne stáva čoraz slobodnejšia. Malé firmy boli voľnejšie odjakživa, no dnes povoľujú aj diktáty v korporačných pevnostiach. Cali a Jody však hovoria, nenechajte sa zmiasť nepodstatnými ústupkami ako flexibilná pracovná doba či neformálne piatky. Žiadajte aby vaša práca nebola meraná v čase strávenom za stolom, ale hodnota, ktorú firme prinášate. Bez ohľadu na to, či sa v kancelárii ukážete o desiatej, alebo pol dňa prespíte.

Či sa dostaneme až tam, kam naše kamarátky vytýčili cieľ (a či je to naozaj vhodné), ukáže až čas. No kurz je už jasný. Otáčame kormidlo na severo-severo-slobodu.

P.S.: Ale pre istotu, pošlite to svojmu šéfovi.

Cali Ressler & Jody Thompson, Why work sucks and how to fix it, PORTFOLIO, 2011

Žiadajte viac

by Michal Matloň

Žiadajte viac

Žiadajte viac, od seba aj od ostatných. Žiadajte viac v práci, v škole, v reštaurácii aj v autoservise.

Nájdite svoj pokoj, no neuspokojte sa s priemernosťou.

Žiadajte viac, ale nenechajte sa posadnúť číslami. Lebo jedna skvelá vec je lepšia než sto priemerných.

Dávajte viac, v tomto storočí dobré nestačí.

Učiteľov Powerpoint

by Michal Matloň

Učiteľov Powerpoint

Používanie Powerpointových prezentácii je medzi akademikmi bežná vec. Niekde je učiteľ bez svietiaceho štvorca za sebou až raritným prípadom. Urobiť si odrážkové poznámky na prednášku je pohodlné, vieme čoho sa držať a študenti sa nestresujú s tým, čo si to majú vlastne zapísať do zošita. Problém nastáva vtedy, keď sa rozhodneme, že chceme viac ako len ľudí prinútiť dávať pozor a zapísať si poznámky tak, aby si to nevyžadovalo väčšiu prípravu.

Každému dobrému rečníkovi je totiž na prvý pohľad jasné, že spôsob, akým často vyučujúci (ale aj veľká časť populácie) používa tento inak užitočný nástroj je v skutočnosti kontraproduktívny. Učiteľ si totiž často neuvedomuje, že pre úspešnú prednášku sa potrebuje vystaviť na pódium práve on, naučiť sa zaujímavo rozprávať a svoje slová doplniť obsahom plátna za sebou (ktoré je ale druhoradé). V súčasnosti sa väčšinou stretávame s týmito dvomi prípadmi:

Ukáže odrážky, ale nepošle

Prezentácia väčšinou obsahuje to isté, čo vyučujúci hovorí, no skrátené vo viacerých odrážkach. Študenti si ich teda prečítajú a len počkajú kým sa vyučujúci posunie na ďalší slajd, lebo presne vedia čo povie. Učiteľ odmieta prezentáciu poslať, často kvôli predpokladu, že by si nikto nemusel písať poznámky a tak by nemal publikum. Očakáva, že študentov takto prinúti počúvať. Nerozumie tomu, že už samotné prepisovanie odrážok z plátna odvádza pozornosť od toho čo učiteľ hovorí. Študent si nakoniec pamätá menej a stojí ho to viac úsilia.

Ukáže odrážky a pošle

Skvelé, učiteľ rozumie (alebo ho študenti presvedčia), že keď po prednáške pošle Powerpoint prezentáciu s odrážkami, nemusia si poznámky opisovať a tak môžu konečne počúvať. Študent si nakoniec pamätá mierne viac a vynaloží menšie úsilie. Lenže jeho zrak a pozornosť stále skáče medzi prednášajúcim a odrážkami, ktoré svietia na plátne. Nevie čomu má dať prednosť. Je zmätený. Občas sa učiteľ skryje na stoličku za katedru a rozpráva odtiaľ. Hlavu mu nevidno, ostáva len počúvať zvuk. Alebo sa postaví vedľa plátna a akoby sa rozprával s nim. “Všetci predsa musia na prezentáciu vidieť, tá je dôležitá, ja nie,” znie možno jeho presvedčenie.

No ako to v skutočnosti môže fungovať?

Vyrozpráva hodnotnú prednášku, vizuálne ju ilustruje a na informácie odkáže

Prednášajúci stojí v prostriedku pomyselného pódia a rozpráva. Vyzerá to tak, že ho všetci so záujmom pozorujú a počúvajú. Informácie spája s príbehmi a je vidno, že je do témy zapálený. Občas si niekto do zošita či telefónu zapíše zaujímavú myšlienku. Po pár minútach za učiteľom preblikne ďalší slajd. Zachytí pozornosť študentov, ktorí si ho prezrú a ďalej počúvajú prednášajúceho. Je totiž veľmi jednoduchý, s minimom textu (či úplne bez neho) a s účelom prednášku vizuálne či názorne obohatiť. Raz či dvakrát učiteľ spomenie niečo z obsahu slajdu: „A pozrite sa na ten čumák…,“ či „a ako vidíte, v treťom štvrťroku sa táto firma úplne prepadla!“ Po prednáške študenti odchádzajú domov, kde vo svojej e-mailovej schránke objavia materiály týkajúce sa prednášky. Napríklad tie, ktoré mali učitelia v predchádzajúcich dvoch prípadoch zobrazené celý čas nad sebou, odvádzajúc tým pozornosť od rozprávania. Alebo si každý jednoducho otvorí knižku a prečíta si z nej pár zaujímavých strán. No nebude to tak lepšie?